web counter

Za zobrazenie obsahu je potrebná novšia verzia Adobe Flash Player.

Get Adobe Flash player

Práve realizujeme
BD: G. Bethlena 17-23, Nové Zámky
Podrobné informácie o realizovaných projektoch
môžete získať na tel. čísle
+421 911 175 242
Práve realizujeme
BD: S.H.Vajanského 11-15, Nové Zámky
Práve realizujeme
BD: J.Kráľa 28-32, Nové Zámky
main-vybrane-referencie-header
Mapa nitrianskeho kraja
J. Šimora 5/7940
940 01 Nové Zámky
Adresa:
BTB, s.r.o.
Tel. číslo:
E-mail*:
Text správy*:
pred odoslaním skontrolujte správnosť údajov
Meno/prezývka*:

TECHNOLÓGIA

|  Vždy máme riešenie

Ploché strechy
Prečo izolovať strechu?

Strecha je stavebná konštrukcia, ktorá sa nachádza nad vnútorným alebo chráneným priestorom budovy
a je vystavená priamemu vplyvu vonkajšieho prostredia.


Základnou funkciou strešnej konštrukcie je zaistiť požadované vnútorné prostredie v objekte.


Požiadavky na strešné konštrukcie:

    odolnosť voči pôsobeniu vonkajších vplyvov

    zaistenie tepelnej pohody vnútri objektu

    ochrana interiéru pred nežiaducim hlukom

    protipožiarna ochrana



Rozdelenie strešných plášťov

Ploché strechy možno deliť do niekoľkých skupín podľa rôznych kritérií.
Najčastejšie delenie je toto:


   1. podľa počtu plášťov
      - jednoplášťové - strechy bez vzduchovej medzery
      - dvojplášťové - strešný plášť sa delí na spodný a horný plášť, ktoré sú vzájomne oddelené
        prevetrávanou vzduchovou medzerou


   2. podľa spôsobu využitia strešnej plochy:
      - nepriechodné - strechy, pri ktorých sa neuvažuje s pravidelnou premávkou (netýka sa bežnej údržby         strechy a prípadných inštalovaných zariadení)
      - priechodné

      - terasy - vrchná vrstva strešného plášťa je tvorená priechodnou vrstvou (dlažba, kamenivo)
      - parkovisko - strešný plášť je ukončený prejazdnou vrstvou (dlažba, asfaltová alebo betónová vozovka)
      - zatrávnené strechy - strešný plášť je ukončený vegetačnou vrstvou (extenzívne alebo intenzívne         ozelenenie - podľa výšky vegetačného substrátu a typu rastlín)

   3. podľa poradia vrstiev
       -
klasické poradie vrstiev - hydroizolačná vrstva je umiestnená nad tepelnou izoláciou a ďalšími vrstvami          strešného plášťa (okrem premávkových úprav)
       - obrátené poradie vrstiev - tepelná izolácia je umiestnená NAD hydroizolačnou vrstvou, je vystavená          plnému pôsobeniu zrážok a musí byť preto z nenasakujúceho materiálu (napr. extrudovaný polystyrén          STYRODUR – viď. vlastný prospekt)

       - kombinované poradie vrstiev (tzv. DUO strechy) - tepelná izolácia je umiestnená čiastočne pod (40%)
         a čiastočne nad (60%) hydroizolačnou vrstvou

   4. podľa nosnej konštrukci
       - nosná konštrukcia z betónu
       - nosná konštrukcia z kovových profilov a trapézového plechu
       - nosná konštrukcia z dreva


Minerálnu plsť možno využiť ako tepelné, zvukové a protipožiarne izolácie pri vhodnom konštrukčnom návrhu strešného plášťa a vhodnej voľbe výrobku takmer vo všetkýh spomenutých typoch plochých striech (výnimkou sú strechy s obráteným poradím vrstiev, kedy je tepelná izolácia umiestnená nad hydroizoláciou strechy
a musí byť preto volená z úplne nenasakujúceho materiálu - napr. extrudovaný polystyrén STYRODUR - bližšie informácie viď. samostatný prospekt STYRODUR). Voľba typu strešného plášťa závisí na schopnostiach
a skúsenostiach projektanta a na požiadavkách investora z hľadiska využiteľnosti strešného plášťa
a jeho finančných možnostiach.

 Navrhovanie plochých striech

Strešné konštrukcie musia byť navrhnuté tak, aby po dobu svojej životnosti boli schopné odolávať akýmkoľvek poveternostným, biologickým a dynamickým vplyvom, čo sa týka najmä hydroizolačnej vrstvy, ktorá je väčšinou vystavená priamemu pôsobeniu týchto vplyvov. Vodotesnosť strešného plášťa je najdôležitejšou vlastnosťou strechy.

 Sklon strechy


Minimálny dovolený sklon strechy je určený normovou hodnotou 1°, ale vzhľadom k náročnosti vyhotovenia a nutnom technologickom odporúčaní pri tomto minimálnom spádovaní sa doporučuje navrhovať strechy s minimálnym sklonom 2°.

 Spôsob odvodnenia

Vlastný sklon strechy môže byť vytvorený dvomi metódami:

   
1. spádovaním rovín plášťa do rôzneho sklonu
        - výška strešného plášťa v mieste atiky je po celom obvode strechy rovnaká - jednoduché napojenie           hydroizolácie na atiku (väčšinou riešené monolitickou spádovou vrstvou)
    
2. spádováním rovín plášťa do rovnakého sklonu
        - výška strešného plášťa v mieste atiky nie je po obvode strechy rovnaká; toto riešenie je výhodnejšie
          pri jednoduchších pôdorysoch - jednoduchosť vyhotovenia; pri zložitejších tvaroch striech môže dôjsť
          ku komplikáciám pri napájaní hydroizolácie na atiku


 
Spôsob odvodnenia

Pri jednoplášťových strechách robí väčšinou dovnútra dispozície prostredníctvom bodových vtokov,
pričom každá plocha by mala byť osadená minimálne dvomi vtokmi (pre zaistenie funkčnosti pri upchatí jedného z vtokov napr. nečistotami). Napojenie týchto vtokov na skladbu strešného plášťa, najmä na hlavnú hydroizolačnú vrstvu (prípadne aj na poistnú hydroizolačnú vrstvu), je jedným z kritických miest riešenia strechy, a je preto treba mu venovať maximálnu pozornosť.

Dvojplášťové strechy
sa odvodňujú tiež dovnútra dispozície prostredníctvom medzistrešných žľabov, ale oproti jednoplášťovým strechám sa môžu s výhodou odvodňovať i mimo dispozície objektu - zaatikovými alebo pododkvapnými žľabmi.

Nedeliteľnou súčasťou návrhu strechy je návrh skladby strešného plášťa, v ktorom je nutné zohľadniť materiály jednotlivých vrstiev a ich možnú vzájomnú interakciu. Dôležitými požiadavkami pri návrhu súvrstvia sú súčiniteľ prestupu tepla konštrukciou U (W.m-2.K-1), ktorý je primárnym faktorom pre určenie hrúbky tepelnej izolácie a ďalej potom stabilita voči saniu vetra a splnenie zvukotechnických požiadaviek.

Pri dvojplášťových strechách potom k týmto požiadavkám patrí správne a dostatočné vetranie vzduchovej medzery, obzvlášť jej napojenie na vonkajšie ovzdušie. Návrh musí zaistiť plynulé a stále vetranie medzistrešného priestoru tak, aby bola odvedená akákoľvek vodná para, ktorá sa do priestoru dostala, skôr než dôjde k jej kondenzácii. Výpočet veľkostí privádzacích a odvádzacích otvorov (rieši norma STN 73 1901) je ovplyvnený veľkosťou strechy, materiálovým riešením horného plášťa, tvarom a rozmiestnením vetracích otvorov, okolitou zástavbou a pod.



 Tepelné mosty

Tepelné mosty sú také miesta v stavebnej konštrukcii, kde vplyvom nedostatočného zaistenia tepelnej izolácie dochádza jednak k úniku tepla, ale môže dôjsť aj ku kondenzácii vodnej pary. Najčastejším miestom nedokonalého zateplenia je ukončenie strechy atikou, prípadne rímsou. Tepelné mosty sa však vyskytujú
aj na ďalších miestach strechy, obzvlášť pri dvojplášťových strechách sa často zabúda na tepelnú izoláciu prestupujúcich konštrukcií. Na nasledujúcich schémach (obr. 7) je zreteľne vidieť, ako by malo byť
vyhotovené zateplenie kritických miest plochých striech pre zabránenie vzniku tepelného mostu
a následných možných porúch.

Ďalším častým miestom tepelných mostov je nedokonalé zateplenie v mieste strešného vtoku.
Pri nedostatočnom zaizolovaní tohto miesta môže dôjsť v zimných obdobiach k premrznutiu konštrukcie,
ktoré môže spôsobiť napr. vážne poškodenie tela vtoku. Minerálna vlna je ideálnym materiálom pre utesnenie akýchkoľvek voľných priestorov okolo vtoku. Ďalej doporučujeme spraviť tepelnú izoláciu odpadového potrubia až do výšky posledného podlažia. Táto tepelná izolácia môže byť vyhotovená taktiež z výrobkov z minerálnej vlny - viac informácií v katalógu Technickej izolácie.

 Kotvenie strešného plášťa

Jedným z najdôležitejších konštrukčných požiadaviek na strešný plášť je zaistenie jeho stability voči saniu vetra. Existujú tri spôsoby tejto stabilizácie:

   1. zlepením jednotlivých vrstiev strešného plášťa k sebe prostredníctvom špeciálnych lepidiel
       na báze PU alebo asfaltu
   2. zaťažením stabilizačnou vrstvou z vhodného materiálu (riečny štrk, okružliaky)
   3. mechanickým kotvením celého súvrstvia

Mechanické kotvenie je dnes bežne používanou metódou kotvenia strešného súvrstvia ako pri realizácií nových, tak aj pri rekonštrukcií starých plochých striech. Špeciálne kotevné prvky sa umiestňujú väčšinou
do vzájomných presahov hydroizolačných pásov. Kotvenie je možné urobiť v prípade potreby tiež mimo presahov jednotlivých pásov, a to buď priamo alebo prostredníctvom roznášacích líšt. Takto umiestnené kotevné prvky je potom potrebné prelepiť záplatou z rovnakého materiálu aký je ten, čo sa kotví.
Mechanické kotvenie strešného súvrstvia (prípadne jeho jednotlivých častí - napr. tepelnej izolácie) je veľmi jednoduché a rýchle a umožňuje vykonávať pokladanie izolačných dosiek zároveň s inštaláciou hydroizolačnej vrstvy s relatívnou voľnosťou termínu realizácie bez ohľadu na klimatické podmienky. Výber špeciálnych kotviacich prvkov je veľmi široký a správna voľba závisí obzvlášť na type a únosnosti podkladu (zisťované výťažnými skúškami), do ktorého sa bude strešný plášť kotviť.

         Príklad mechanického kotvenia strešného plášťa

Počet a rozmiestnenie kotiev je záležitosťou výpočtu podľa pokynov Cechu klampiarov, pokrývačov a tesárov
a závisí obzvlášť na výške budovy, tvare strechy, hodnote zaťaženia vetrom a polohe kotvy na streche
(na okrajoch a v rohoch strechy je potrebný dvakrát resp. trikrát väčší počet kotiev než v strednej časti strechy z dôvodu vyššieho zaťaženia veterným vztlakom). Pri nesprávnej voľbe typu kotevných prvkov a ich počtu
môže vo veľmi krátkej dobe dôjsť k vytrhnutiu kotevných prvkov z podkladu a tým k čiastočnej strate stability voči vetrnému vztlaku. To môže viesť až k totálnej deštrukcii strešného plášťa
.

POZOR: V žiadnom prípade nemožno na kotvenie strešného súvrstvia (prípadne tepelnej izolácie) použiť běžné fasádne hmoždinky, ktoré nemajú dostatočnú pevnosť a vlastnosti vyžadované
pre strešné kotviace prvky !!!


 Zateplenie plochej strechy-PUR platne

Ako zatepliť plochú strechu? 

Dlhodobým riešením sú polyuretánové platne, ktoré vám prinesú dlhú životnosť. Prednosťou sú tepelné úspory už pri nižšej hrúbke. Napríklad platňa o hrúbke 6 centimetrov dosahuje takmer rovnaké tepelné vlastnosti
ako 10 centimetrov hrubý polystyrén alebo minerálna vlna.

Platne získali dobré tepelné vlastnosti najmä vďaka svojej objemovej hustote. Taktiež je polyuretán nenasiakavý (výrobca udáva nasiakavosť menej ako 2%) čo prispieva k dlhej životnosti. Tepelné vlastnosti
si udrží platňa po dobu 25 rokov nemenné. Oproti iným zatepľovacím systémom má takto polyuretán veľký náskok. 

Platne sa vyrábajú zväčša v rozmeroch 2 m x 1 m, alebo 1 m x 1 m. Na strechu sa upevňujú kotvením, alebo lepením. Ak umožňuje vaša konštrukcia strechy lepenie, je to ideálna voľba najmä pri rekonštrukcii. Pretože nevŕtate do strechy kotvy, nenarušíte jestvujúcu izoláciu-lepenku. Izolácia tak naďalej plní svoju funkciu proti prípadnému zatečeniu, ktoré môže nastať po skončení životnosti krytiny strechy. 

Pri lepení platne môžete vytvárať spády a to systémom, že na potrebné miesta nanesiete väčšie alebo
menšie množstvo lepiacej zmesi. Vďaka tomu, že sklon(spád) si určíte sami, odstránite problém stojacej
vody a tvorbe kaluží na streche. Tým zároveň predlžujete životnosť asfaltovej krytiny. Spádovanie je možné prevádzať jedine so zateplením v podobe platní.

Polyuretánová izolácia v rolkách okopíruje povrch strechy. Využíva sa najmä na vopred spádované alebo nové strechy. Tiež tam, kde nehrozí žiadne riziko stojacej vody na krytine strechy


Bez projektu to nepôjde

Prvým krokom pri riešení akejkoľvek strechy je oslovenie odborníka – projektanta na vypracovanie kvalitnej projektovej dokumentácie. Ešte pred návrhom projekčného riešenia treba uskutočniť prieskum pôvodnej strešnej konštrukcie a vypracovať posudok o spôsobilosti alebo sanácii jednotlivých materiálov strešného plášťa. K dokumentácii patrí posúdenie statickej spôsobilosti celej strešnej konštrukcie. Ďalším dôležitým krokom je správny výber tepelnej izolácie podľa typu strechy. V prípade účelovo zaťažených striech sa musia zvoliť tepelnoizolačné materiály, ktoré budú schopné prenášať účelové zaťaženie na streche. Hrúbka tepelnej izolácie musí byť dimenzovaná tak, aby aj v najnižších miestach strechy (strešné vpuste, odtokové žľaby atď.) bola tepelnoizolačná vrstva v hrúbke zodpovedajúcej tepelnotechnickým požiadavkám. Súčasťou posudku musí byť aj správa o súčasných, respektíve predpokladaných prevádzkových podmienkach pod strešnou konštrukciou, predovšetkým o teplote a relatívnej vlhkosti.